v hlaholských rukopisoch 10. a 11. storočia
Úvodom:
udalosti vo vybraných textoch nemajú žiadnu súvislosť s udalosťami na
Veľkej Morave. Ich význam spočíva v originalite prekladu, tj. ako si
preložili grécke a latinské texty do staroslovienskeho jazyka. Práve tieto
rukopisy sme vybrali ako autentický zdroj, ako zneli jednotlivé slová
v 10. a 11. storočí. Slovenské texty sú prevzaté zo súčasných biblií.
Staré grécke biblie, ktoré sa prekladali pre potreby Veľkej Moravy mohli mať odlišne
znejúci text.
Vysvetlivky:
ь-
mäkký jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „i“. Nebola to
plnohodnotná samohláska.
ъ-
tvrdý jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „u“. Nebola to
plnohodnotná samohláska.
ȩ, o̧-
nosové samohlásky, vyslovovali sa ako nosové „en, on“
Skratky
použité v rukopisoch sme podčiarkli.
SLOVNÍK
banьskъ: kúpeľný, lázeňský
isešti, isekati: vysekať
kamy: kameň, kamene:
kamene
kopati: kopať
kovъ: úklady, zlý úmysel
kovati: 1.kovať, 2. chystať úklady
livanъ: kadidlo
lomiti: lámať
mědь: meď
nakovalo: kovadlina, aj nakovalьno
o̧glь: uhoľ, (glava o̧gъlu: uhoľný kameň)
peštь ognьno̧: pec ohnivá
podъkopati: podkopať
pritěžati: získať, vyťažiť
sъkrovište: skrýš, úkryt
sъkrušiti: rozdrviť, rozbiť
sъkrušeniě: rozbitie, rozdrvenie
solь: soľ
sъrebro: striebro
tьle, tьliti: ničiť, kaziť sa
tro̧tъ: šík, vojsko v pochode, stráž
zlato: zlato
zmyrna: myrha
želěznъ: železný
žjupьlъ, župьlъ, župelъ: síra
zlato: zlato
zmyrna: myrha
želěznъ: železný
žjupьlъ, župьlъ, župelъ: síra
Suprasľský
kódex CODEX SUPRASLIENSIS je cyrilský rukopis z prelomu 10.- 11. storočia,
vznikol v Preslavskej literárnej škole v Bulharsku. Rukopis našiel
Michal Bobrowski v knižnici Suprasľského monastyra v Poľsku v roku
1823. Nie je známe, ako sa rukopis do Poľska dostal. Písali ho traja pisári. Na
margu je zrejme prípis jedného pisára: Bože zmiluj sa nad Retъkom amen.
Manuskript dostal druhý názov Retkov zborník. Od roku 2007 je zapísaný
v registri UNESCO. Ide o rozsiahly slovanský rukopis z obdobia,
keď slovanské jazyky neboli tak odlišné ako dnes, preto sme z neho vybrali
slová súvisiace s témou:
banja: kúpeľ, lázeň
olovo: olovo
olověnъ: olovený, napr. pečati olověny imo̧šte: majúce
olovené pečate
ruda: ruda
VÝBER Z RUKOPISOV
Zografský kódex CODEX ZOGRAPHENSIS
-vznikol
v 10.- 11. storočí pravdepodobne v bulharsko-macedónskej oblasti (v
Ochride?)
-našiel
ho v roku 1843 chorvátsky spisovateľ a diplomat Antun Mihanovic
v bulharskom kláštore Zografos na hore Athos v Grécku.
-nachádza
sa v Ruskej národnej knižnici v Petrohrade pod signatúrou Glag 1
Lukáš
18.12
Postím
sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého čo mám.
Pošto̧
sȩ dъva kraty vъ so̧boto̧ desȩtino̧ dajo̧ vsego eliko pritȩžo̧.
Marek
14.3
...Prišla
žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu
rozbila a olej mu vyliala na hlavu.
Pride
žena imo̧šti alavěstrъ chrizmy nardьny pistikii dragy. Isъkrušьši alavěstrъ
vьzlьě emu na glavo̧.
Matúš
5.13
Vy ste
soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená?
Vy este
solь zemi. Ašte že solь obvěetъ čimь osolitъ sȩ?
Matúš 6.19
Nezhromažďujte
si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú.
Ne
sъkryvaite sebě sъkrovišta na zemi ideže črъvь i tьlě tьlitъ ideže tatie
podъkopavajo̧tъ i krado̧tъ.
Matúš
10.9
Neberte
si do opaskov ani zlata ani striebra, ani medených peňazí.
Ne
sъtȩžite zlata ni sъrebra ni mědi pri poěsěchъ vašichъ.
Matúš
13.50
...oddelia
zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece...
...i
otъlo̧čȩtъ zъlyȩ otъ srědy pravedъnychъ i vъvrъgo̧tъ ȩ vь peštь ognьno̧...
Matúš
27.60
...položil
ho do svojho nového hrobu, ktorý si bol vytesal do skaly, privalil veľký kameň k otvoru
a odišiel.
...i
položi e vъ nověemь svoemь grobě iže isěče vъ kameni i vъzvalь kamenь na
dvьri groba.
Lukáš
16.3
Čo
urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.
Reče že
vь sebě pristavьnikъ domu čьto sъtvorjo̧ ěko gь moi otъemletъ stroenьe
domu otъ mene kopati ne mogo̧ chlo̧pati styždo̧ sȩ.
Marek
15.46
...zavinul
ho do plátna, položil do hrobu vytesaného v skale a k otvoru
hrobu privalil kameň.
...i
kuplь poněvico̧ i sъnьmъ obitъ i vъ poněvico̧ i vъloži i vъ
grobъ iže bě isěčenъ vъ kamene.
Marek
9.49
Lebo
každého osolí oheň a každú obeť osolí soľ.
Vьsěkъ
bo ognemь poěstъ sȩ i vьsěka žrъtva solijo̧ osolitъ sȩ.
Lukáš
17.28,29
...jedli
a pili, kupovali a predávali, sadili, stavali a v ten deň,
keď Lót vyšiel zo Sodomy, padol oheň a síra z neba a zahubili
všetkých.
...ěděacho̧
i pьěacho̧, kupovaacho̧ i prodaacho̧, staždaacho̧, zdaacho̧ vъ nьže dьnь izide
Lotъ otъ Sodomlě nъ odъždi žjupьlъ i ognь sъ nebese i pogubi vьsȩ.
Ján
19.36
...kosť
mu nebude zlomená.
...da
sъbo̧do̧tъ sȩ kъnigy kostь ne sъkrušitъ sȩ otъ něgo...
Lukáš
20.17
Ale on
pozrel na nich a povedal: „Čo znamená teda , čo je napísané, že kameň,
ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom?“
Onъ že
vъzьrěvъ na nȩ reče: čьto ubo estъ napsanoe se kamenь egože nevrědu sъtvorišȩ
ziždo̧štei sъ bystъ vъ glavo̧ o̧gъlu vsěkъ pady na kamene semь sъkrušitъ sȩ.
Lukáš
8.29
...výjdi
z človeka, lebo už dlhý čas lomcoval ním, a aj ho spútali reťazami
železnými a putami a strážili ho, ale on putá roztrhal hnaný démonom cez
púšť.
...izidi
otъ čka otъ mъnogъ bo lětъ vъschyštaaše i i vȩzaacho̧ i o̧ži
želězny i po̧ty strěgo̧štei i rastrъzaaše o̧zy gonimъ byvaaše běsomь
skvozě pustynȩ.
Assemaniho evanjeliár EVANGELIARIUM
ASSEMANI
je
hlaholský evanjeliár z konca 10. a začiatku 11.storočia, v jeho
závere je kalendár so vzácnym zápisom, spomienkou na Cyrila a Metoda pri
dátume 6.apríla, teda v deň úmrtia Metoda.
V roku
1736 ho od jeruzalemsko-gréckych mníchov kúpil prefekt Vatikánskej knižnice
pôsobiaci vtedy ako legát na Libanonských vrchoch I.S. Asseman.
Rukopis
je uložený vo Vatikánskej knižnici so signatúrou Slav.3
V inom
rukopise, v Živote Konštantína sa píše: „vtedy zložil písmená a začal
písať evanjelium: Iskoni bě slovo, i slovo bě u boga...“ Týmito
slovami sa začína práve Assemaniho evanjeliár, teda slovami Evanjelia podľa
Jána. Ostatné zachované hlaholské evanjeliáre začínajú Matúšom.
Matúš
6.19
Nezhromažďujte
si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji
a vlamujú a kradnú. (Ass.fol. 134)
Ne
sьkryvaite sebě sъkrovištъ na zemi ideže črъvь i tьlě tьlitь ideže tatie
podъkopavajo̧tъ i krado̧t.
Matúš
2.11
...Potom
otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo
a myrhu. (Ass. fol. 134)
I otvrъzьše
sъkrovišta svoě priněsȩ emu dary zlato i livanъ i zmyrno̧.
Matúš
13.50
Tak
bude na konci sveta, prídu anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia
ich do ohnivej pece...(Ass. fol. 126)
Posьletъ
gь anďly svojȩ i sьbero̧tъ ot konecь zemlȩ vъsȩ sъblazny
i tvorjȩštȩjȩ bezakonie i vъvrъgo̧t jȩ vъ peštь ognьno̧.
Matúš
27.60
...položil
ho do svojho nového hrobu, ktorý si bol vytesal do skaly, privalil veľký kameň
k otvoru a odišiel. (Ass. fol. 111)
...i
položi e vъ nověmъ svoemъ grobě iže isěče vъ kameni i vъzvalь kamenь velii
na dvьri groba i otide.
Ján
19.36
Kosť mu
nebude zlomená. (Ass. fol. 110)
Kostь
ne sъkrušitъ sȩ otъ nego.
Marek
15.46
Zavinul
ho do plátna, položil do hrobu vytesaného v skale a k otvoru
hrobu privalil kameň. (Ass. fol. 11)
I sъnemъ e obitъ vъ plaštanico̧ i vъloži e
vъ grobъ iže bě isečenъ vъ kamene.
Clozov kódex GLAGOLITA CLOZIANUS
je
hlaholský pergamenový rukopis z 11. storočia. Predpokladá sa, že vznikol
v chorvátskom prostredí a opísaný bol zo staršieho rukopisu
bulharsko-macedónskej oblasti. Clozianus je súbor viacerých homílií, začína aj
končí uprostred textu, predstavuje iba časť strateného kódexu. V 15.
storočí bol majetkom Jána Frangepaniho pána ostrova Krku (Véglia), po jeho
smrti v 1482 sa stal majiteľom Lucas de Reynaldis, kňaz ostrova Krku,
nasledovali Marquardo Breisacher, Schurff a Paris Cloze( 1777-1856), ktorý
ho daroval Tridentskej knižnici. Dnes je 12 pergamenových listov rukopisu
v Tridentskej knižnici a 2 listy v Innsbrucku. Obsahuje jeden
text, ku ktorému sa nenašla žiadna predloha- Anonymná homília. Podľa J. Vašicu
je táto homília terminologicky závislá na právnej pamiatke Zakonъ sudnyjь
ljudemъ. Autorom Anonymnej homílie mohol byť Metod.
4a,
riadky 28-30
Zda
proto neříkal: „Neschraňujte zlata ani stříbra, zabraňuje predtím tvé zálibě, kterou máš ve jmění.“
Ne sego
li radi glaše : ne sъtȩžite zlata ni sъrebra branȩ drevle tvoi voli
jo̧že imaši vъ iměnii.
12b,
riadky 28-30
Kde
jsou zástupy a nástrahy a šíky a zbrane a kopí? Kde jsou
králové a kneží a odsouzení (tj. prokletí) soudcové? Kde jsou svíce
a meče a nesčíslný křik? Kde jsou lidé a hluk
a nespravedlivá hlídka?
Kъde
narodi i kovi i čini i oro̧žьě i drъkoli? Kъde cěsare
i ierěi i so̧dьjȩ oso̧ždenyjȩ? Kde svěštȩ i meči i govori
beštislъni? Kъde ljudьe i šȩtanьě i tro̧tъ nepravedьnyi.
12b,
riadky 24-25
Narazili
na nezničitelnou kovadlinu, ale sami byli potřeni.
Potъko̧
sȩ o nakovalě nepobědiměemъ nъ sami sъtьni byšȩ.
Šimon Ondruš: Odtajnené trezory slov II., str. 46- 54
„ Slovo
báň vo význame rúbanisko je iba slovenské. Ľudo Ondrejov: Štveral sa po báni
a oberal maliny. Tereza Vansová: Chodíte do panských bánov na maliny. Bán
aj báň je miesto, kde sa vyrúbali stromy. Od praslovanského batati- biť, sekať.
O genetickej totožnosti slova báň a baňa vo význame fodina metalla
netreba pochybovať. Báň je miesto, kde sa vyrúbal les, baňa je miesto, kde sa
rúbe, seká, láme ruda, uhlie, kamene, soľ...Pretože baňa bola obyčajne
v priehlbine, v jame, označovalo slovo baňa aj jamu. O vzniku
a vývine baní na Slovensku vydal monografiu maďarský slavista Ferenc
Gregor DIE ALTE UNGARISCHE UND SLOWAKISCHE BERGBAUTERMINOLOGIE MIT IHREN
DEUTSCHEN BEZUGEN (Budapešť, 1985). Na základe historických prameňov dokazuje,
že baníctvo prekvitalo v Uhorsku v podstate iba na Slovensku, že
Maďari sa učili baníctvu od Slovákov. O baníctve na Slovensku pred
príchodom Nemcov svedčia zemepisné názvy Rudno, Zlatník, Želiezovce,
Stupava,...ktoré sú bohato doložené pred nemeckou kolonizáciou. Toto
konštatovanie Petra Ratkoša prijal aj Ferenc Gregor. Južní Slovania používali
slovo baňa pre kúpeľ. Zachovalo sa už v staroslovienskom jazyku a to
v Supraslienskom kódexe a Eninskom apoštole.Slovanskému
slovu baňa venuje slavistika pozornosť už celé storočie, pretože baníctvo aj
kúpele predstavujú slovanskú kultúru. Slovo baňa máme písomne doložené už od
16. storočia, v názvoch skôr, castrum Bana 1226 asi pre Banku pri
Piešťanoch a Baňa ako označenie Banskej Štiavnice z roku 1227...“
obrázok, zdroj: Heinz Miklas, Bergen 2016, Universität Wien: The Glagolitic- Old Church Slavonic Fragments and Their Current Analyses