Cyrilometodská misia preložila pre potreby Veľkej Moravy náboženské a právne knihy. Ako preložili grécke a latinské texty do staroslovienčiny?

streda 27. novembra 2019

TRH, TRŽIŠTE



v hlaholských rukopisoch 10. a 11. storočia
Úvodom: udalosti vo vybraných textoch nemajú žiadnu súvislosť s udalosťami na Veľkej Morave. Ich význam spočíva v originalite prekladu, tj. ako si preložili grécke a latinské texty do staroslovienskeho jazyka. Práve tieto rukopisy sme vybrali ako autentický zdroj, ako zneli jednotlivé slová v 10. a 11. storočí. Slovenské texty sú prevzaté zo súčasných biblií. Staré grécke biblie, ktoré sa prekladali pre potreby Veľkej Moravy mohli mať odlišne znejúci text.

Vysvetlivky:
ь- mäkký jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „i“. Nebola to plnohodnotná samohláska.
ъ- tvrdý jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „u“. Nebola to plnohodnotná samohláska.
ȩ, o̧- nosové samohlásky, vyslovovali sa ako nosové „en, on“
Skratky použité v rukopisoch sme podčiarkli.

SLOVNÍK
cěna: cena, hodnota
cěniti: oceniť, ohodnotiť
děla o nichъ i priobrěte: obchoduje s nimi a získa
děloměrьnymъ, o̧žemь děloměrьnymъ: meracou šnúrou
dlъgь: dlh
dlъžnikъ: dlžník
iměnie: majetok
izbavlenie: výkupné, vyslobodenie
izbytъkъ: 1. prebytok, nadbytok, 2.zbytok
izměniti: vymeniť, zmeniť, premeniť
kinosь: dávka, daň
kupьc: kupec
kuplja: obchodovanie
kuplo̧ děite: obchodujte
kupovati: kupovať
lišeniě: 1. nedostatok, 2. odňatie
měra: miera, měrъ olěa: (niekoľko) mier oleja
měrilo: váhy
měriti: merať
obrokъ: 1. mzda, 2.daň
pričisti, pričitati: pričítať, pripočítať, pripájať
prinosъ: 1.dar, hostia (v Kyjevských listoch), 2. prínos, výťažok (v Supraslienskom kodexe)
priobrěsti: získať
rabъ: otrok, sluha, sluha boží
rodъ: rod, pôvod
sъčetati: spojiť, pripočítať
stavilo: váhy
sъtědzati se o slovesi: 1.účtovať, 2. prieť sa, dohadovať sa, sporiť sa
sъvětъ: uznesenie, dohoda, zámer, rozhodnutie
sъvěštati: dohodnúť, zjednať si, rozhodnúť niečo, radiť
trъžište: tržište
trъžьnikъ: peňazomenec
věniti: predávať
žrěbii: 1. los, údel, 2. podiel, dedičstvo
Suprasľský kódex CODEX SUPRASLIENSIS je cyrilský rukopis z prelomu 10.- 11. storočia, vznikol v Preslavskej literárnej škole v Bulharsku. Rukopis našiel Michal Bobrowski v knižnici Suprasľského monastyra v Poľsku v roku 1823. Nie je známe, ako sa rukopis do Poľska dostal. Písali ho traja pisári. Na margu je zrejme prípis jedného pisára: Bože zmiluj sa nad Retъkom amen. Manuskript dostal druhý názov Retkov zborník. Od roku 2007 je zapísaný v registri UNESCO. Ide o rozsiahly slovanský rukopis z obdobia, keď slovanské jazyky neboli tak odlišné ako dnes, preto sme z neho vybrali slová súvisiace s témou:
měna: výmena
obrdo: majetok, dedičstvo, poklad
prikupъ: zisk, úžitok
vъzvitъ: úrok
vъzvitije: zisk

VÝBER Z RUKOPISOV

Zografský kódex CODEX ZOGRAPHENSIS
-vznikol v 10.- 11. storočí pravdepodobne v bulharsko-macedónskej oblasti (v Ochride?)
-našiel ho v roku 1843 chorvátsky spisovateľ a diplomat Antun Mihanovic v bulharskom kláštore Zografos na hore Athos v Grécku.
-nachádza sa v Ruskej národnej knižnici v Petrohrade pod signatúrou Glag 1
Matúš 21.12
Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stoličky.
I vъnide isъcrъkъvъ bžijo̧ i izgъna vsȩ prodajo̧štȩȩ vъ crkъvi. I dъskъi trъžъnikъ isprovrъže i sědališta prodao̧štichъ golo̧bi.
Ján 2.15
Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly  a predavačom holubov povedal: “Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho otca tržnicu.”
I trъžnikomъ rasypa pěnȩzȩ I dъsky oprovrъže. I prodajo̧štimъ golo̧bi reče: vъzъměte si otъ so̧du, ne tvorite domu oca moego domu kuplьnaego.
Matúš 13.45
Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly.
Paky podobьno estъ crstvie nebskoe čku kupьcu išto̧štju dobra bisъra.
Matúš 10.29
Nepredávajú sa dva vrabce za halier?
Ne dьvě li ptici pěnȩzu věnite sȩ.
Matúš 27.6
Veľkňazi vzali peniaze a povedali: “neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi.”
Ne dostoino estъ vъložiti ego vъ karvano̧ poneže cěna krъve estъ.
Matúš 27.9
Vzali 30 strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela a dali ich za hrnčiarovo pole.
I prio̧šȩ 30 sъrebrьnikъ cěno̧ cěnenaego egože cěnišȩ otъ snovъ ilevъ I dašȩ na selě sko̧delьniči.
Marek 12.44
Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok.
Vsi bo otъ izbytъka svoego vъvrъgošȩ a si otъ lišeniě svoego vьse eliko iměaše vъvrъže vьse žitьe svoe.
Matúš 28.12
Zhromaždili sa teda so staršími, poradili sa a dali vojakom hodne peňazí….
I sъbъrašȩ sȩ starci sъvětъ že sъtvoŗše sъrebro mnogo dašȩ voinomъ.
Lukáš 19.13
Zavolal si teda desiatich sluhov, dal im 10 hrivien a povedal im: “Kupčite s nimi, kým neprídem.”
Prizъvavъ že 10 rabъ svoichъ vъdastъ imъ 10 mъnasъ I reče kъ nimъ: kuplo̧ děite dondeže prido̧.
Lukáš 16.6
Odpovedal: “ 100 mier oleja.” Povedal mu: “vezmi si úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat.”
Onъ že reče: 100mь měrъ olěa. Onъ že reče: priimi bukъvi tvojȩ I sědъ skoro napiši  20.
Marek 4.24
Akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané, ešte vám aj pridajú.
Bljuděte sȩ čьto slyšite vъ njo̧že měro̧ měrite, naměritъ sȩ vamъ i priložitъ sȩ vamъ slyšȩšteimъ.
Lukáš 3.14
Nikoho netrýznite ani neudávajte, uspokojte sa so svojim žoldom.
Nikogože obidite ni oklevetaite I dovol ni bo̧děte obroky vašimi.


Assemaniho evanjeliár EVANGELIARIUM ASSEMANI
je hlaholský evanjeliár z konca 10. a začiatku 11.storočia, v jeho závere je kalendár so vzácnym zápisom, spomienkou na Cyrila a Metoda pri dátume 6.apríla, teda v deň úmrtia Metoda.
V roku 1736 ho od jeruzalemsko-gréckych mníchov kúpil prefekt Vatikánskej knižnice pôsobiaci vtedy ako legát na Libanonských vrchoch I.S. Asseman.
Rukopis je uložený vo Vatikánskej knižnici so signatúrou Slav.3
V inom rukopise, v Živote Konštantína sa píše: „vtedy zložil písmená a začal písať evanjelium: Iskoni bě slovo, i slovo bě u boga...“ Týmito slovami sa začína práve Assemaniho evanjeliár, teda slovami Evanjelia podľa Jána. Ostatné zachované hlaholské evanjeliáre začínajú Matúšom.
Lukáš 12.6
Nepredáva sa 5 vrabcov za dva haliere?
Ne pȩtь li pticь věnitъ sȩ pěnȩdzema dьvěma.
Marek 10.45
Lebo ani syn človeka neprišiel, aby jemu slúžili, ale aby on slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.
I bo snъ člčsky ne pride da poslužȩtъ emu nъ da poslužitъ i dati dšo̧ svojo̧ izbavlenie za mnogy.
Matúš 18.24
Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžen desaťtisíc talentov.
Načenъšju že emu sъtȩdzati sȩ o slovesi  privěsȩ emu dlъžьnikъ edinъ dlъženъ tъmojo̧ talantъ.
Matúš 20.13
Priateľu, nekrivdím ti, či si sa nezjednal so mnou za denár?
Druže ne obiždo̧ tebe ne po pěnȩdzu li sъvěštachъ sъ tobojo̧.
Matúš 18.32
Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil.
Rabe lo̧kavy i vesь dlъgь tvoi otъpustichъ tebě poneneže umoli mȩ.
Matúš 22.5
Ale oni nedbali a odišli, jeden na svoje pole, iný za svojim obchodom.
Oni že ne roždъše otido̧ ovь na selo svoe ovъ na kupljo̧ svojo̧.
Lukáš 19.13
Zavolal si teda desiatich sluhov, dal im 10 hrivien a povedal im: „Kupčite s nimi, kým neprídem“
Prizьvavъ že 10tь rabь svoichъ i vъdastъ imъ 10 mnasь i reče imъ:  kupljo̧ děite donьdeže prido̧.
Matúš 25.14
Bude to tak, ako keď človek pred odchodom na cesty zavolal si sluhov a odovzdal im majetok.
Ěkože bo člkь otchodȩ prizъva raby svojȩ i dastъ imъ iměnie svo(e).
Ján 2.16
A predavačom holubov povedal: „Nerobte z domu môjho otca tržnicu.“
I prodajo̧štiimъ golo̧bi reče vьzьměte se ot so̧du i ne tvorite domu oca moego domu kuplьnaago.
Matúš 13.45
Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly.
Podobьno estъ crstvo nbsnoe čku kupcu išto̧štu dobrъ biserъ.


Clozov kódex GLAGOLITA CLOZIANUS
je hlaholský pergamenový rukopis z 11. storočia. Predpokladá sa, že vznikol v chorvátskom prostredí a opísaný bol zo staršieho rukopisu bulharsko-macedónskej oblasti. Clozianus je súbor viacerých homílií, začína aj končí uprostred textu, predstavuje iba časť strateného kódexu. V 15. storočí bol majetkom Jána Frangepaniho pána ostrova Krku (Véglia), po jeho smrti v 1482 sa stal majiteľom Lucas de Reynaldis, kňaz ostrova Krku, nasledovali Marquardo Breisacher, Schurff a Paris Cloze( 1777-1856), ktorý ho daroval Tridentskej knižnici. Dnes je 12 pergamenových listov rukopisu v Tridentskej knižnici a 2 listy v Innsbrucku. Obsahuje jeden text, ku ktorému sa nenašla žiadna predloha- Anonymná homília. Podľa J. Vašicu je táto homília terminologicky závislá na právnej pamiatke Zakonъ sudnyjь ljudemъ. Autorom Anonymnej homílie mohol byť Metod.
11a, 16-17
Nýbrž i lotry mučí připojujíce je k smrti jeho, aby to, že mu byli na smrt přidáni, stalo se zneuctením jeho konce.
Nъ i razboiniky no̧dȩtъ pričitajo̧šte sъmrъti ego da bi sъmrъtъnoe pričȩštenьe nečъstъ byla konьčiny ego.
5b, 30-31
...smluvili cenu krve, která nemá ceny.
...cěno̧ sъvěštašȩ krъvi ne imo̧štii cěny.
5b, 33-37
Zadarmo jsi přišel, prolít svou krev za celý svet, o kterou se ty Jidáši smlouváš a uzavíráš hanebný prodej. Kdo videl nebo kdo slyšel, radu konanou o krvi?
Tune pride ch(ristos)e prolitъ krъve svoejȩ za vъso̧ vьseleno̧jo̧ o neiže ty sъvětъ tvoriši i bestudъno̧jo̧ kuplo̧. Kъto vidě ili kъto slyša o krъvi sъvětъ tvorimъ koli?


Sinajský žaltár PSALTERIUM SINAITICUM
Je hlaholský rukopis z 11. storočia odpísaný v bulharsko- macedónskom prostredí zo staršej predlohy.
Hlavnú časť žaltára našiel v roku 1850 archimandrita Porphyrius Uspensky v Kláštore sv. Kataríny na Sinaji, kde je dnes aj uložený pod signatúrou Sin.Slav.38/O. Neskôr v kláštore objavili jeho ďalšiu časť a označili Sin.Slav.2/N
77.55
Pred nimi vyhnal kmene pohanské meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
Izvede otъ lica ichъ jȩzyky i po žrěbiju razděli imъ zemjo̧ o̧žemь děloměrьnymъ i vъseli vъ selěchъ ichъ kolěna iileva.


Sinajské euchológium EUCHOLOGIUM SINAITICUM
je obradná kniha z 11. storočia, hlaholský odpis viacerých starších predlôh do jedného kódexu. Odpis vznikol v bulharsko- macedónskej oblasti. Našiel ho archimandrita Porphyrius Uspensky v Kláštore sv. Kataríny na Sinaji v roku 1850, kde sa nachádza dodnes. Dostal signatúru Sin.Slav.37. V roku 1975 objavili v Kláštore sv.Kataríny ďalšiu časť Euchológia, dostala označenie Sin.Slav.1/N. V euchológiu sa zachovala Svätoemmerámska modlitba preložená zo starej hornej nemčiny ešte pred príchodom Konštantína a Metoda. Viacero modlitieb nemá grécku predlohu, z ktorej by boli preložené do staroslovienčiny a môže ísť o pôvodné slovanské ľudové texty. Niekoľko textov pochádza z Veľkej Moravy napr. Zapovědi svȩtychъ otьcь, Činъ nadъ ispovědajo̧štiim sȩ.
Zapovědi č.32
Ak niekto mzdu vezme od niekoho, že sa bude postiť za neho, ak to urobil vedome, nech sa toľko postí za seba i za onoho...
Ašte kъto mъždo̧ vьzьmetъ otъ kogo postiti sȩ za nь, ašte vědy se sъtvorilъ jestъ da alъčetъ za sȩ jeliko i za onogo...


Biblický investičný príbeh, ako sa zachoval zapísaný v Zografskom kódexe na dvoch miestach v synoptických evanjeliach podľa Lukáša 19 a Matúša 25.
Lukáš 19.12-26
Jeden šľachtic odišiel do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo, a potom sa vrátil. Zavolal si teda desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Kupčite s nimi, kým neprídem. Ale občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami. Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal zavolať sluhov, ktorým bol rozdal peniaze, aby zvedel, koľko ktorý vykupčil. Prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala 10 hrivien. Riekol mu: Správne, dobrý sluha, keď si nad málom bol verný, vládni nad desiatimi mestami. Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna vyniesla 5 hrivien. I tomu riekol: Aj ty vládni nad piatimi mestami. Prišiel iný a povedal: Ajhľa, pane, tu tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v šatke, lebo som sa ťa bál, pretože si prísny, berieš, čo si si neodložil a žneš, čo si nerozsieval. I riekol mu: Ty zlý sluha, podľa tvojej reči budem ťa súdiť. Vedel si, že som prísny, že beriem, čo som si neodložil a žnem, čo som nerozsieval, prečo si teda nedal peňažníkom moje peniaze, a ja, vrátiac sa, bol by som si ich vzal s úrokmi? A povedal tým, čo tam stáli: vezmite mu hrivnu a dajte ju tomu, ktorý má desať hrivien. Povedali mu: Pane má desať hrivien! Hovorím vám: Každému, kto má, bude dané, kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má.
Reče že čkъ eterъ dobra roda ide na strano̧ daleče prijȩti sebe crsie i vъzvrati sȩ. Prizъvavъ že 10 rabъ svoichъ vъdastъ imъ 10 mъnasъ i reče kъ nimъ kuplo̧ děite dondeže prido̧. I graždane emu nenaviděacho̧ ego i poslašȩ molitvo̧ vъ slědъ ego gljo̧šte ne choštemъ semu da crsuetъ nadъ nami. I bystъ egda sȩ vъzvrati priimъ crsьe i reče da priglasȩtъ emu raby ty imъže dastъ sъrebro da uvěstъ kako̧ kuplo̧ so̧tъ sъtvorili. Prideže prъvy glȩ gi mъnasь tvoě 10 priděla mъnasъ. I reče emu blagy rabe dobry věrьne ěko o malě bys verьnъ bo̧di oblastь imy nadъ desȩtьjo̧ gradъ. I pride vъtory glȩ mъnasь tvoě gi sъtvori 5 mъnasъ. Reče že i tomu i ty bo̧di nadъ 5jo̧ gradъ. I drugy pride glȩ gi se mnasь tvoe jo̧že iměchъ položeno̧ vъ ubrusě boěachъ bo sȩ tebe ěko čkъ ěrъ esi vьzemleši ideže ne položь i žьneši egože ne sěavъ. Gla emu otъ ustъ tvoichъ oso̧ždo̧ tȩ zъly rabe věděaše ěko čkъ ěrъ esmь vьzemljo̧ egože ne položichъ i žьnȩ egože ne sěachъ i sъbirajȩ jo̧duže ne razdaachъ po čьto ne vъdastъ moego sъrebra pěnȩžьnikomъ i azъ prišьdъ sъ lichvojo̧ i stȩzalъ e bimь. I prědьstojȩštimъ reče vьzьměte otъ nego mъnaso̧ i dadite imo̧štjumu 10 mъnasъ. I rešȩ emu gi imatъ 10 mnasъ. Gljo̧ že vamъ ěko vsěkomu imo̧štjumu dadȩtъ a otъ neimo̧štaago i eže imatъ otymo̧tъ otъ nego...

Matúš 25.14
Bude to tak, ako keď človek pred odchodom na cesty zavolal si sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal 5 talentov, inému dva a inému zas jeden: každému podľa jeho schopností. A odcestoval. Ten, čo dostal 5 talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných 5, podobne ten, čo dostal 2 talenty, získal iné dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána.  Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. I prišiel ten, čo bol dostal 5 talentov, priniesol iných 5 a povedal: Pane, 5 talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných 5! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho pána! Podobne prišiel ten, čo bol prijal dva talenty a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho pána! Prišiel aj ten, čo bol dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a skryl som svoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje. Preto vezmite mu ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne, ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy...
Ěkože bo čkъ otъchode prizъva svojȩ raby i prědast imъ iměnie svoe. I ovomu dastъ 5 talantъ ovomu že 2 ovomu že 1 koždo protivo̧ silě svoei. I otide. Abie šьdъ že priemy 5 talantъ děla o nichъ i priobrěte i drugo̧jo̧ 5 talantъ takožde iže dъva priobrěte i drugaě 2 a primy edinъ šьdъ raskopa zemljo̧ i sъkry sъrebro ga svoego. Po mnozěchъ že vrěmenechъ pride rabъ těch i sъtȩza sȩ sъ nimi o slovesi. I pristo̧plь primy 5 talantъ prinese drugo̧jo̧ 5 talantъ glȩ gi 5 talantъ mi esi prědalъ se drugo̧jo̧ 5 talantъ priobretъchъ imi. Reče mu ego dobry rabe blagy i věrъny o male bě věrьnъ nadъ mnogy tȩ postavlo̧ vьnidi vъ radostь gi svoego. Pristo̧plь že primy 2 talanta reče gi 2 talanta mi esi prědalъ se drugaě 2 talanta priobrětochъ ima. Reče emu ego dobry rabe blagy věrьne o malě bě věrьnъ nadъ mnogy tȩ postavlo̧ vьnidi vъ radostь ga svoe. Pristo̧pь že primy 1 talantъ reče gi věděchъ tȩ ěko žestokъ esi čkъ žьnȩ ideže něsi seělъ i sъbirajȩ jo̧duže ne rastočivъ i uboěvъ sȩ šьdъ sъkrychъ talantъ tvoi vъ zemi se imaši tvoe. Otъvěštavъ že ego reče emu zъly rabe lěny vědeše ěko žьno̧ ideže ne sěěchъ i sъbirajo̧ jo̧duže ne rastočichъ podobaaše ti ubo vъdati sъrebro moe trъžьnikomъ i pršьdъ azъ vьzȩlъ obo bimь svoe sъ lichvojo̧. Tъgda reče rabomъ svoimъ vъzъměte  ubo otъ nego talantъ i dadite imo̧štjumu 10 talantъ. Imo̧štjumu bo vьsьde dano bo̧detъ i izbo̧detъ a otъ ne imo̧štaago i eže ašte mnitъ sȩ imy vьzȩto bo̧detъ otъ nego. I neključimaego raba vъvrъzěte i vъ tъmo̧ kroměšьnjo̧...
Lukáš 19.12, ukážka z rukopisu Evangeliarium Assemani

Poznámka na záver.
Zachovala sa arabská písomná zmienka týkajúca sa trhu v Prahe.
KNIHA  O CESTÁCH A KRÁĽOVSTVÁCH, Ibráhím ibn Jackúb at-Turtúší
....Krajina Boleslava sa rozprestiera od mesta Prahy po mesto Krakov....Mesto Prahu postavili z kameňov a vápna a je najväčším obchodným strediskom týchto krajín...Z krajín Turkov (al Atrák) do nej prichádzajú moslimovia, Židia a Turci a prinášajú tovary a zlato. Vyvážajú z nej otrokov, cín a kožušiny. Krajina Boleslava je najlepšia medzi krajinami severu a je najbohatšia na životné potreby. Za kinšár tu možno nakúpiť toľko pšenice, že stačí človeku na jeden mesiac. Za kinšár u nich možno kúpiť toľko jačmeňa, že ním možno chovať jazdné zviera 40 dní. Za kinšár sa tu predáva 10 sliepok. ...V českých krajinách sa vyrábajú aj jemné, voľné utkané tkaniny, ktoré sa podobajú na sieťky. Nemožno ich na nič upotrebiť, no majú pevnú cenu. Desať tkanín sa rovná jednému kinšáru. Prostredníctvom týchto tkanín sa obchoduje. Ľudia ich majú plné truhlice a znamenajú pre nich majetok. Možno za ne kúpiť hodnotné tovary: pšenicu, otrokov, kone, zlato, striebro a ostatné veci....
(zdroj: PRAMENE K DEJINÁM SLOVENSKA A SLOVÁKOV 2, str.242-248, Bratislava- Budmerice 1999, Preklad so slovenčiny podľa: Ján Paulíny: Iráhím ibn Jackúb at-Turtúší)
Toto miesto je v rukopise zle čitateľné a názov neznámeho platidla mohol byť aj kirát. Jarmila Štěpková interpretovala platidlo kinšár ako denár.
(zdroj: Jarmila Štěpková: Denár-kinšár Ibrahíma b. Jakúba a jeho kupní síla v Praze r. 965, Numizmatické Listy 10, 1955)