PLAVBA

v hlaholských rukopisoch 10. a 11. storočia

Úvodom: udalosti vo vybraných textoch nemajú žiadnu súvislosť s udalosťami na Veľkej Morave. Ich význam spočíva v originalite prekladu, tj. ako si preložili grécke a latinské texty do staroslovienskeho jazyka. Práve tieto rukopisy sme vybrali ako autentický zdroj, ako zneli jednotlivé slová v 10. a 11. storočí. Slovenské texty sú prevzaté zo súčasných biblií. Staré grécke biblie, ktoré sa prekladali pre potreby Veľkej Moravy mohli mať odlišne znejúci text.

Vysvetlivky:

ь- mäkký jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „i“. Nebola to plnohodnotná samohláska.

ъ- tvrdý jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „u“. Nebola to plnohodnotná samohláska.

ȩ, o̧- nosové samohlásky, vyslovovali sa ako nosové „en, on“

Skratky použité v rukopisoch sme podčiarkli.

SLOVNÍK

alъdii= ladii: loď, alъdii je považované za staršie

korabicь: loďka

korablь, korabь: loď, koráb

kovьčegъ: 1. schránka, 2.rakva, 3.archa zmluvy, 4.Noemova archa

krъma: zadná časť lode

ladie, ladica: loďka

mrěža: sieť

narodъ: zástup, dav

polъ: breh, polovica

pomorie: prímorie, pomorie

VÝBER Z RUKOPISOV

Zografský kódex CODEX ZOGRAPHENSIS

-vznikol v 10.- 11. storočí pravdepodobne v bulharsko-macedónskej oblasti.

-našiel ho v roku 1843 chorvátsky spisovateľ a diplomat Antun Mihanovic v bulharskom kláštore Zografos na hore Athos v Grécku.

-nachádza sa v Ruskej národnej knižnici v Petrohrade pod signatúrou Glag 1

Matúš 8.23

Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku a on spal.

I vъlězъšu emu vъ korablь po nemь idošȩ učenici ego i se tro̧sъ veli bystъ vъ mori ěko pokryvati sȩ korablju vlьnami a tъ sъpaaše.

Matúš 13.2

...Preto nastúpil na loďku a sadol si, a celý zástup stál na brehu.

...I ěko vъlězъ vъ korabь sěde i vsь narodъ na pomorii stoěše.

Matúš 14.22

A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.

I abie ubědi učeniky vъlěsti vъ korabь i variti na onomь polu donьdeže otъpustitъ narody.

Marek 4.37

Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške.

I bystъ burě větrъna veliě vlъny že vъlivaacho̧ sȩ vъ ladijo̧ ěko uže pogrȩzno̧ti chotěaše i bě samъ na krъmě na dochъtorě sъpȩ.

Marek 5.18

Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním.

I vъchodȩštu emu vъ ladiico̧ molěaše i běsъnovavy sě da bi sъ nimь bylъ.

Lukáš 5.2

Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali siete.

I viděvъ dъva korabica stoȩšta pri ezere rybari že ošьdъše otъ neju plakaacho̧ mrěžȩ

Matúš 24.38

Ako v dňoch pred potopou, ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali, až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába a nič nezbadali až prišla potopa a zmietla všetkých...

Ěkože bo běacho̧ vъ dьni prěžde potopa ědo̧šte i pijo̧šte ženȩšte sȩ i posagajo̧šte do negože dьne vьnide Noe vъ kovьčegъ i ne oštjutišȩ do ideže pride voda i vьzȩtъ vsȩ.

Assemaniho evanjeliár EVANGELIARIUM ASSEMANI

je hlaholský evanjeliár z konca 10. a začiatku 11.storočia, v jeho závere je kalendár so vzácnym zápisom, spomienkou na Cyrila a Metoda pri dátume 6.apríla, teda v deň úmrtia Metoda.

V roku 1736 ho od jeruzalemsko-gréckych mníchov kúpil prefekt Vatikánskej knižnice pôsobiaci vtedy ako legát na Libanonských vrchoch I.S. Asseman.

Rukopis je uložený vo Vatikánskej knižnici so signatúrou Slav.3

V inom rukopise, v Živote Konštantína sa píše: „vtedy zložil písmená a začal písať evanjelium: Iskoni bě slovo, i slovo bě u boga...“ Týmito slovami sa začína práve Assemaniho evanjeliár, teda slovami Evanjelia podľa Jána. Ostatné zachované hlaholské evanjeliáre začínajú Matúšom.

Lukáš 5.7

...Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.

I prido̧ i isplъnišȩ oba korablě ěko pogro̧žati sȩ ima.

Sinajský žaltár PSALTERIUM SINAITICUM

Je hlaholský rukopis z 11. storočia odpísaný v bulharsko- macedónskom prostredí zo staršej predlohy.

Hlavnú časť žaltára našiel v roku 1850 archimandrita Porphyrius Uspensky v Kláštore sv. Kataríny na Sinaji, kde je dnes aj uložený pod signatúrou Sin.Slav.38/O. Neskôr v kláštore objavili jeho ďalšiu časť a označili Sin.Slav.2/N

Žalm 106.30

Tešili sa, že vlny utíchli a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

I vъzveselišȩ sȩ ěko umlъ?o̧ i nastavi jȩ vь pristanište chotěnьě svoego.