Cyrilometodská misia preložila pre potreby Veľkej Moravy náboženské a právne knihy. Ako preložili grécke a latinské texty do staroslovienčiny?




streda 20. marca 2019

ZÁHRADA, VINOHRAD



v hlaholských rukopisoch 10. a 11. storočia

Úvodom: udalosti vo vybraných textoch nemajú žiadnu súvislosť s udalosťami na Veľkej Morave. Ich význam spočíva v originalite prekladu, tj. ako si preložili grécke a latinské texty do staroslovienskeho jazyka. Práve tieto rukopisy sme vybrali ako autentický zdroj, ako zneli jednotlivé slová v 10. a 11. storočí. Slovenské texty sú prevzaté zo súčasných biblií. Staré grécke biblie, ktoré sa prekladali pre potreby Veľkej Moravy mohli mať odlišne znejúci text.

Vysvetlivky:
ь- mäkký jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „i“. Nebola to plnohodnotná samohláska.
ъ- tvrdý jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „u“. Nebola to plnohodnotná samohláska.
ȩ, o̧- nosové samohlásky, vyslovovali sa ako nosové „en, on“
Skratky použité v rukopisoch sme podčiarkli.

SLOVNÍK

domovitъ- hospodár
drěvo- strom, drevo
gumъno- humno, sýpka
iskopati- vykopať
kedrъ- céder
lozьa- réva, vínny ker
ograda- ohrada
ograditi- ohradiť
ograždenie- ohradenie, ohrada
oplotъ- ohrada, plot
otъraslь- výhonok
razoriti oplot- zbúrať plot
srъpъ- kosák
sъzьdati- vybudovať, vystavať
tȩžatel- pracovník
točilo- lis
točenie- prelievanie
vinogradъ- vinohrad, vinica
vrъtъ- sad, záhrada
vrъtograd- sad, záhrada
vrъtogradarь- záhradník
žȩtva- žatva
žitьnica- sýpka, stodola
žrъny- žarnov, mlynský kameň

VÝBER Z RUKOPISOV

Zografský kódex CODEX ZOGRAPHENSIS
-vznikol v 10.- 11. storočí pravdepodobne v bulharsko-macedónskej oblasti.
-našiel ho v roku 1843 chorvátsky spisovateľ a diplomat Antun Mihanovic v bulharskom kláštore Zografos na hore Athos v Grécku.
-nachádza sa v Ruskej národnej knižnici v Petrohrade pod signatúrou Glag 1
Matúš 3.12
V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.
Emuže lopata vъ ro̧ku ego i potrěbitъ gumъno svoe isъberetъ pьšenico̧ vъ žitьnico̧ a plěvy sъžežetъ ognemь negasimymь.
Marek 4.28
Zem sama od seba prináša úrodu, najskôr steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.
Vь sebě bo zemlě  ploditъ sȩ prěžde trěvo̧ po tomь že klasъ, po tomь že pьšenico̧ vъ klasě. Egda že sъzьrěetъ plodъ posъle tъ srъpъ nastoitъ žȩtva.
Marek 12.1
Potom im začal hovoriť v podobenstvách. Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
I načȩtъ imъ pritъčami glati. Vinogradъ čkъ nasadi i ogradi i oplotomь i iskopa točilo i sъzъda stlъpъ. I vъdastъ i tȩžatelemъ i otide.

Assemaniho evanjeliár EVANGELIARIUM ASSEMANI
je hlaholský evanjeliár z konca 10. a začiatku 11.storočia, v jeho závere je kalendár so vzácnym zápisom, spomienkou na Cyrila a Metoda pri dátume 6.apríla, teda v deň úmrtia Metoda.
V roku 1736 ho od jeruzalemsko-gréckych mníchov kúpil prefekt Vatikánskej knižnice pôsobiaci vtedy ako legát na Libanonských vrchoch I.S. Asseman.
Rukopis je uložený vo Vatikánskej knižnici so signatúrou Slav.3
V inom rukopise, v Živote Konštantína sa píše: „vtedy zložil písmená a začal písať evanjelium: Iskoni bě slovo, i slovo bě u boga...“ Týmito slovami sa začína práve Assemaniho evanjeliár, teda slovami Evanjelia podľa Jána. Ostatné zachované hlaholské evanjeliáre začínajú Matúšom.
Matúš 24.41
Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.
Dьve meljo̧šti vъ žrъnъvach, edina poemletъ sȩ i edina ostavlěetъ sȩ. (fol 85)
Lukáš 13.19
Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom...
Podobьno estъ crьstvo nbsъnoe zrьnu gorušъnu, eže priemъ člkь vъvrъže vъ vrъtograd svoi i vъstraste i bys vъ drěvo velie...(fol. 62)
Ján 20.15

...Koho hľadáš? Ona mu v domnení že je to záhradník povedala....
...Kogo išteši? Ona že mьnȩšti ěko vrъtogradarь estъ gla emu...(fol. 156)
Ján 19.41
V tých miestach, kde bol ukrižovaný bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal.
Bě že na měste ideže i raspȩsȩ vrъtъ i vъ vrъtě grobъ novъ vъ nemъže nikoliže niktože ne bě položenъ...(fol. 106)
Matúš 21.33
Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu.
Člkъ eterъ bě domovitъ iže nasadi vinogradъ i oplotomъ i ogradi i iskopa vъ nem točilo i sozьda stlъpь. (fol.46)

Sinajský žaltár PSALTERIUM SINAITICUM
Je hlaholský rukopis z 11. storočia odpísaný v bulharsko- macedónskom prostredí zo staršej predlohy.
Hlavnú časť žaltára našiel v roku 1850 archimandrita Porphyrius Uspensky v Kláštore sv. Kataríny na Sinaji, kde je dnes aj uložený pod signatúrou Sin.Slav.38/O. Neskôr v kláštore objavili jeho ďalšiu časť a označili Sin.Slav.2/N
Žalm 79.9
Z Egypta si priniesol vinicu, pohanov si vyhnal a vysadil si ju. Pôdu si pripravil pre ňu, zasadil si jej korene a zaplnila krajinu. Svojou tôňou pokryla úbočia a Božie cédre ratolesťami. Svoje výhonky vystrela až k moru, až po rieku Eufrat svoje letorasty. Prečo si zbúral jej ohradu a oberajú z nej všetci čo idú okolo?
Vinogradъ iz Egjupьta prěnese‹› vygъna jȩzyky nasadii. Potь sъtvori prědъ nimь i nasadi koreniě ego i isplъni zemljo̧. Pokry gory sěnь ego i lozьe ego kedry bžjȩ. Prostrě rozgy ego do měrě i do rěky otъrasli ego. Vъsko̧jo̧ razori oplotъ ego i bi majo̧tъ i vьsi prěchodo̧štei po̧temь ótzoba.