v hlaholských
rukopisoch 10. a 11. storočia
Úvodom:
udalosti vo vybraných textoch nemajú žiadnu súvislosť s udalosťami na
Veľkej Morave. Ich význam spočíva v originalite prekladu, tj. ako si
preložili grécke a latinské texty do staroslovienskeho jazyka. Práve tieto
rukopisy sme vybrali ako autentický zdroj, ako zneli jednotlivé slová v 10.
a 11. storočí. Slovenské texty sú prevzaté zo súčasných biblií. Staré
grécke biblie, ktoré sa prekladali pre potreby Veľkej Moravy mohli mať odlišne
znejúci text.
Vysvetlivky:
ь-
mäkký jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „i“. Nebola to
plnohodnotná samohláska.
ъ-
tvrdý jer, ak sa vyslovoval, tak iba ako náznak hlásky „u“. Nebola to
plnohodnotná samohláska.
ȩ, o̧-
nosové samohlásky, vyslovovali sa ako nosové „en, on“
Skratky
použité v rukopisoch sme podčiarkli.
SLOVNÍK
domovitъ- hospodár
drěvo- strom, drevo
gumъno- humno, sýpka
iskopati- vykopať
kedrъ- céder
lozьa- réva, vínny ker
ograda- ohrada
ograditi- ohradiť
ograždenie- ohradenie, ohrada
oplotъ- ohrada, plot
otъraslь- výhonok
razoriti oplot- zbúrať plot
srъpъ- kosák
sъzьdati- vybudovať, vystavať
tȩžatel- pracovník
točilo- lis
točenie- prelievanie
vinogradъ- vinohrad, vinica
vrъtъ- sad, záhrada
vrъtograd- sad, záhrada
vrъtogradarь- záhradník
žȩtva- žatva
žitьnica- sýpka, stodola
žrъny- žarnov, mlynský kameň
VÝBER Z RUKOPISOV
Zografský kódex CODEX ZOGRAPHENSIS
-vznikol
v 10.- 11. storočí pravdepodobne v bulharsko-macedónskej oblasti.
-našiel
ho v roku 1843 chorvátsky spisovateľ a diplomat Antun Mihanovic
v bulharskom kláštore Zografos na hore Athos v Grécku.
-nachádza
sa v Ruskej národnej knižnici v Petrohrade pod signatúrou Glag 1
Matúš
3.12
V ruke
má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli
v neuhasiteľnom ohni.
Emuže
lopata vъ ro̧ku ego i potrěbitъ gumъno svoe isъberetъ pьšenico̧ vъ
žitьnico̧ a plěvy sъžežetъ ognemь negasimymь.
Marek
4.28
Zem
sama od seba prináša úrodu, najskôr steblo, potom klas a napokon plné zrno
v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.
Vь sebě
bo zemlě ploditъ sȩ prěžde trěvo̧ po
tomь že klasъ, po tomь že pьšenico̧ vъ klasě. Egda že sъzьrěetъ plodъ posъle tъ
srъpъ nastoitъ žȩtva.
Marek
12.1
Potom
im začal hovoriť v podobenstvách. Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju
plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom
a odcestoval.
I
načȩtъ imъ pritъčami glati. Vinogradъ čkъ nasadi i ogradi
i oplotomь i iskopa točilo i sъzъda stlъpъ. I vъdastъ i
tȩžatelemъ i otide.
Assemaniho evanjeliár EVANGELIARIUM
ASSEMANI
je
hlaholský evanjeliár z konca 10. a začiatku 11.storočia, v jeho
závere je kalendár so vzácnym zápisom, spomienkou na Cyrila a Metoda pri
dátume 6.apríla, teda v deň úmrtia Metoda.
V roku
1736 ho od jeruzalemsko-gréckych mníchov kúpil prefekt Vatikánskej knižnice
pôsobiaci vtedy ako legát na Libanonských vrchoch I.S. Asseman.
Rukopis
je uložený vo Vatikánskej knižnici so signatúrou Slav.3
V inom
rukopise, v Živote Konštantína sa píše: „vtedy zložil písmená a začal
písať evanjelium: Iskoni bě slovo, i slovo bě u boga...“ Týmito
slovami sa začína práve Assemaniho evanjeliár, teda slovami Evanjelia podľa
Jána. Ostatné zachované hlaholské evanjeliáre začínajú Matúšom.
Matúš
24.41
Dve
budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.
Dьve
meljo̧šti vъ žrъnъvach, edina poemletъ sȩ i edina ostavlěetъ sȩ. (fol
85)
Lukáš
13.19
Podobá
sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď
vyrástlo, bol z neho strom...
Podobьno
estъ crьstvo nbsъnoe zrьnu gorušъnu, eže priemъ člkь
vъvrъže vъ vrъtograd svoi i vъstraste i bys vъ drěvo velie...(fol. 62)
Ján
20.15
...Koho
hľadáš? Ona mu v domnení že je to záhradník povedala....
...Kogo
išteši? Ona že mьnȩšti ěko vrъtogradarь estъ gla emu...(fol. 156)
Ján
19.41
V tých
miestach, kde bol ukrižovaný bola záhrada a v záhrade nový hrob,
v ktorom ešte nik neležal.
Bě že na
měste ideže i raspȩsȩ vrъtъ i vъ vrъtě grobъ novъ vъ nemъže nikoliže
niktože ne bě položenъ...(fol. 106)
Matúš
21.33
Istý
hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis
a postavil vežu.
Člkъ
eterъ bě domovitъ iže nasadi vinogradъ i oplotomъ i ogradi
i iskopa vъ nem točilo i sozьda stlъpь. (fol.46)
Sinajský žaltár PSALTERIUM SINAITICUM
Je
hlaholský rukopis z 11. storočia odpísaný v bulharsko- macedónskom
prostredí zo staršej predlohy.
Hlavnú
časť žaltára našiel v roku 1850 archimandrita Porphyrius Uspensky
v Kláštore sv. Kataríny na Sinaji, kde je dnes aj uložený pod signatúrou
Sin.Slav.38/O. Neskôr v kláštore objavili jeho ďalšiu časť a označili
Sin.Slav.2/N
Žalm
79.9
Z Egypta
si priniesol vinicu, pohanov si vyhnal a vysadil si ju. Pôdu si pripravil
pre ňu, zasadil si jej korene a zaplnila krajinu. Svojou tôňou pokryla
úbočia a Božie cédre ratolesťami. Svoje výhonky vystrela až k moru,
až po rieku Eufrat svoje letorasty. Prečo si zbúral jej ohradu a oberajú
z nej všetci čo idú okolo?
Vinogradъ
iz Egjupьta prěnese‹› vygъna jȩzyky nasadii. Potь sъtvori prědъ nimь
i nasadi koreniě ego i isplъni zemljo̧. Pokry gory sěnь ego
i lozьe ego kedry bžjȩ. Prostrě rozgy ego do měrě i do rěky
otъrasli ego. Vъsko̧jo̧ razori oplotъ ego i bi majo̧tъ i vьsi
prěchodo̧štei po̧temь ótzoba.